Chcete zvrátiť autoimunitné ochorenie ako hashimotova tyreoditída, lupus, vitiligo?

V článku sa dozviete o možných príčinách chronických a autoimunitných ochorení a ako ich zvrátiť.

Pri „ľahších“ autoimunitných ochoreniach ako napríklad hashimotova tyreoditída, adisonova choroba či cukrovka prvého typu a pod. lekári zväčša neriešia liekmi príčinu, ale až po napáchaní škôd dopĺňajú hormóny, ktoré zničené tkanivá už nevyrobia – pri autoimunitnej tyreoditíde napr. T4, pri adisonovej chorobe kortizol, pri cukrovke inzulín.

Liečba vážneho autoimunitného ochorenia ako je napríklad lupus, reuma (reumatoidná artritída), či skleróza multiplex zvyčajne začína antibiotikami. Niekedy pomôžu. Nikto nevie prečo. Možno nám však skutočnosť, že sú antimikrobiálne, dáva nejakú stopu… Ak antibiotiká nefungujú, liečba pokračuje imunosupresívami v snahe utlmiť náš imunitný systém a zabrániť ďalšiemu poškodeniu. Problém je v tom, že náš imunitný systém je nevyhnutný pre dlhý a zdravý život. Predpisovanie zvyčajne začína prednizónom a prepracuje sa na metotrexát a potom na nové inhibítory faktora nekrózy nádorov. Žiadny z liekov ochorenie nevylieči, iba potlačí symptómy. Autoimunitné ochorenie je na celý život.

reumatoidná artritída

Stále však narastá množstvo komplexných vedeckých dôkazov, ktoré naznačujú, že sme sa zmýlili v určení príčin autoimunitných ochorení.

Aká je príčina autoimunitných ochorení?

  1. Čo ak ich vyvolávajú nedostatočne funkčné mitochondrie napríklad aj z dôvodu vystavovania sa umelým EMFs (electric and magnetic fields – elektromagnetickým poliam)? Autoimunitné ochorenia boli veľmi zriedkavé, než sme v osemdesiatych rokoch 19. teho storočia začali stavať elektrické rozvodné siete a potom od roku 1950 výskyt týchto ochorení prudko narástol.

Nárast autoimunitncýh a chronických ochorení
(zdroj: Bach JF. The effect of infections on susceptibility to autoimmune and allergic diseases. N Engl J Med. Sep 2002;347(12):911-20.)

2. Slabé mitochondrie potom oslabujú imunitný systém,

3. čo spôsobí nerovnováhu v našej interakcii s vlastným mikrobiómom

4. a infekcie potom začnú útočiť na naše tkanivá. Nie je to náš imunitný systém, ktorý na nás útočí, ale mikróby. Ďalšie potlačenie imunitného systému (nepríklad spomínané antibiotiká) na určitý čas pomôže ultmiť symptómy, ale v skutočnosti ochorenie z dlhodobého hľadiska zhorší. V reakcii na infekciu telo reaguje horúčkou. Krátkodobo sa kôli horúčke cítime zle, ale horúčka pomáha vyliečiť infekciu. Je j potlačenie predlžuje chorobu.

vitiligo

Na tomto mieste nájdete SÚHRN, následne podrobnejšie vysvetlenie vrátane ŠTÚDIÍ:

  1. Naše bunky majú dva typy DNA – našu a mitochondriálnu. Sme však tiež hostiteľmi miliárd organizmov s vlastnou DNA – mikrobióm. Spolu žijeme v harmónii, ale ak sa táto harmónia naruší, môžeme ochorieť.
  2. Ak je náš imunitný systém oslabený, rovnováha s mikrobiómom sa naruší. Mikróby začnú preberať vládu, ďalej oslabujú náš imunitný systém a začína sa začarovaný kruh. Oslabený imunitný systém… premnoženie mikroorganizmov… ďaľšie oslabenie imunitného systému…
  3. Ďalšie potlačenie imunitného systému môže zhoršiť dlhodobé vyhliadky. Podpora imunitného systému s cieľom obnoviť harmóniu sa zdá byť logickejším spôsobom liečby.
  4. Zistili sme to, pretože sa zlepšila naša schopnosť identifikovať mikróby. Donedávna mali lekári a vedci iba mikroskopy, protilátky a Petriho misky. Teraz majú k dispozívii analýzu DNA. Donedávna sa predpokladalo, že ľudské telo je sterilné a príležitostne sa nakazíme nejakým organizmom (vírus, baktéria, parazit). Lekár by vtedy odobral vzorky alebo by skontroloval tvorbu protilátok a pokúsil by sa zistiť, ktorý jednotlivý organizmus to bol.
  5. Neschopnosť odhaliť tieto organizmy v minulosti a pretože sa nenašiel samostatný organizmus, ktorý by mohol byť sám príčinou vzniku autoimunitných chorôb, viedla k hypotéze, že náš imunitný systém bojuje sám so sebou.
  6. Nie je tomu veľa rokov dozadu, čo vedci zistili, že naše telá pozostávajú z oveľa viac mikrobiálnych buniek ako ľudských buniek. Sme 90% mikróbov, 10% ľudia!
  7. Obvykle žijeme v harmónii s týmito organizmami, vo vzťahu, ktorý sa nazýva interaktóm (interactome).
  8. Ak sa tento vzťah dostane do nerovnováhy a vytratí sa harmónia, môže dôjsť k chorobe. Naša koža je pokrytá stafylokokmi. Ak sa tento stafylokok premnoží, vznikne vred. Nejde o infkeciu stafylokokom, ten je na koži predsa stále. Žijeme v súlade s ním. Stratená harmónia? Výsledkom je choroba.
  9. Mikróby, ktoré sú v nerovnováhe, potom začnú poškodzovať imunitný systém tela. Logicky by sme nemali liekmi potláčať (oslabovať) imunitný systém, ale úspešná stratégia by sa mala spoliehať na posilnenie imunity.
  10. Ak imunitu potlačíme, mikroorganizmy sa ešte viac rozmnožia a môžu sa premnožiť aj ďaľšie mikroorganizmy.
  11. Aké autoimunitné ochorenie nás postihne, závisí od mnohých faktorov.
  12. Pre celkové zdravie je dôležité mať „harmonický“ mikrobióm. Ak zdedíme mikrobióm ktorý nie je v rovnováhe, pravdepodobnosť, že ochorieme je väčšia. Pred počatím svojich detí by sme mali byť čo najzdravší, pretože deti dedia náš mikrobióm.
  13. Čo s „protilátkami“, ktoré vytvárame proti vlastným tkanivám? Sú to takmer určite protilátky, ktoré vyrábame proti patogénom, nie proti vlastným tkanivám.
  14. Typická liečba, ktorá potláča náš imunitný systém, môže pomôcť zmierniť symptómy na učitý čas, ale zároveň môže viesť k horšiemu dlhodobému výsledku, pretože patogény sa pri slabšej imunite budú naďalej množiť.
  15. V takom prípade by podpora imunitného systému vyzerala ako lepšia dlhodobá stratégia. To môže mať za následok krátkodobé zhoršenie (spôsobené odumieraním mikroorganizmov), ale v dlhodobom horizonte môže dôjsť k remisii ochorenia.
  16. Výhry sa nakoniec dočkáte. Boj je možné vyhrať len dostatočnou dávkou trpezlivosti. (4)

Zapamätajte si:

1. Dobre si vyberte rodičov:-)

2. Minimalizujte kontakt s látkami, ktoré narúšajú mikrobióm – antibiotiká, chlórovaná voda (vrátane pokožky), toxíny v liekoch, toxíny v strave (obilniny sa striekajú glyfosátom)….

3. Zaistite, aby bol váš imunitný systém primerane podporený – nutrične vyživený – minerály a vitamíny.

4. Minimalizujte mitochondriálne toxíny, najmä umelé EMF (elekronika) a modré svetlo.

5. Posilnite zdravie mitochondrií slnkom, morskými plodmi, uzemnením, spánkom, vodou s nízkym obsahom deutéria a studenou termogenézou (adaptáciou na chlad).

Aká je za tým veda:

1. Naše bunky majú dva typy DNA- našu a mitochondriálnu. Sme však tiež hostiteľmi miliárd organizmov s vlastnou DNA – mikrobióm. Spolu žijeme v harmónii, ale ak sa táto harmónia naruší, môžeme ochorieť.

„Ľudské telo je superorganizmus, v ktorom tisíce mikrobiálnych genómov nepretržite interagujú s ľudským genómom.“ Celá rada fyzických a neurologických zápalových ochorení je spojená so zmenami v zložení mikrobiómu. Zdanlivo nesúrodé zápalové stavy môžu vzniknúť z narušenia mikrobiómovej homeostázy. “ (1)

2. Ak je náš imunitný systém oslabený, rovnováha s mikrobiómom sa naruší. Mikróby začnú preberať vládu, ďalej oslabujú náš imunitný systém a začína sa začarovaný kruh. Oslabený imunitný systém… premnoženie mikroorganizmov… ďaľšie oslabenie imunitného systému…

„Vnútrobukové patogény dlho spojované so zápalovými ochoreniami sú schopné spomaliť vrodenú imunitnú odpoveď dysreguláciou jadrového receptora vitamínu D (VDR).“ To uľahčuje schopnosť iných mikróbov postupne sa hromadiť v tkanive a krvi, kde vytvárajú proteíny a metabolity, ktoré významne zasahujú do metabolických procesov tela. “ (1)

3. Ďalšie potlačenie imunitného systému môže zhoršiť dlhodobé vyhliadky. Zatiaľ čo sa podpora imunitného systému s cieľom obnoviť harmóniu zdá byť logickejším spôsobom liečby.

„Imunosupresívne terapie zápalových ochorení umožňujú patogénom spôsobujúcim tieto procesy šíriť sa ľahšie.“ Na rozdiel od imunosupresie sa zdá, že liečba stimulujúca imunitný systém umožňuje zvrátenie tejto patogénmi indukovanej genomickej dysregulácie. “ (1)

4. Zistili sme to, pretože sa zlepšila naša schopnosť identifikovať mikróby. Donedávna mali lekári a vedci iba mikroskopy, protilátky a Petriho misky. Teraz majú k dispozívii analýzu DNA. Donedávna sa predpokladalo, že ľudské telo je sterilné a príležitostne sa nakazíme nejakým organizmom (vírus, baktéria, parazit). Lekár by vtedy odobral vzorky alebo by skontroloval tvorbu protilátok a pokúsil by sa zistiť, ktorý jednotlivý organizmus to bol.

„Teraz už rozumieme, že drvivú väčšinu mikróbov schopných pretrvávať v Homo sapiens nemožno kultivovať v laboratóriu.“ Naopak, štúdie využívajúce tieto nové molekulárne nástroje odhalili prítomnosť tisícov predtým neznámych mikróbov v ľudskom tkanive a krvi. Tieto mikróby pretrvávajú v ľudskom tele aj na ňom a súhrnne sa označujú ako ľudský mikrobióm. (1)

5. Neschopnosť odhaliť tieto organizmy v minulosti a pretože sa nenašiel jeden konkrétny organizmus, ktorý by sa mohol dať obviniť zo vzniku autoimunitných chorôb, viedla k hypotéze, že náš imunitný systém bojuje sám so sebou.

„Teória autoimunity – v ktorej sa predpokladá, že imunitný systém stráca toleranciu a vytvára protilátky proti vlastným tkanivám – vznikla skôr ako existovali molekulárne technológie.“ O ľudskom tele sa logicky predpokladalo, že je do značnej miery sterilné. Z toho vyplývalo, že zápalové stavy spojené s autoprotilátkami jednoducho nie sú naviazané na infekčné procesy. Veľkú časť zápalov a systémovej dysfunkcie pozorovaných u pacientov s autoimunitnými a zápalovými ochoreniami je však dnes možné vysledovať na zmene mikrobiómu a na génoch, ktoré patogény v mikrobióme dysregulujú, aby prežili. “ (1)

6. Nie je tomu veľa rokov dozadu, čo vedci zistili, že naše telá pozostávajú z oveľa viac mikrobiálnych buniek ako ľudských buniek. Sme 90% mikróbov, 10% ľudia!

„Výskumné projekty objavili a charakterizovali toľko nových mikróbov v Homo sapiens, že najmenej 90% buniek v ľudskom tele sa v súčasnosti chápe ako bakteriálneho, hubového alebo inak iného ako ľudského pôvodu.“ Naše znalosti o chronických vírusoch, ktoré pretrvávajú v Homo sapiens, sa tiež rýchlo vyvíjajú. V ústnej dutine dominujú stovky predtým necharakterizovaných druhov bakteriofágov. Z viac ako deväť miliónov nehumánnych génov reprezentovaných mikrobiómom je iba 20 500, ktoré obsahujú ľudský genóm. Tieto znalosti znamenajú redefiníciu vzťahu človek/mikrób. Ľudské telo je najlepšie chápané ako superorganizmus, ktorého metabolizmus predstavuje kombináciu mikrobiálnej a ľudskej interakcie. Aj keď patogény sa vyskytujú na povrchoch slizníc, sú tiež prítomné v krvi a tkanive. Teraz je známe, že mikrobióm je aj v pľúcach a krvi. “ (1)

7. Obvykle žijeme v harmónii s týmito organizmami, vo vzťahu, ktorý sa nazýva interaktóm (interactome).

„Milióny bielkovín a metabolitov ovplyvnené týmito a inými mikróbmi nepretržite interagujú s tými, ktoré ovplyvňujú naše vlastné ľudské genómy.“ Výsledné interakcie medzi týmito cudzími a hostiteľskými proteínmi – interaktómom – významne ovplyvňujú všetky metabolické dráhy tela. Expresia našich ľudských génov je neustále modifikovaná mikróbmi a ich metabolickými produktmi. “ (1)

8. Ak sa tento vzťah dostane do nerovnováhy a vytratí sa harmónia, môže dôjsť k chorobe. Naša koža je pokrytá stafylokokmi. Ak sa tento stafylokok premnoží, vznikne vred. Nejde o infkeciu stafylokokom, ten je na koži predsa stále. Žijeme v súlade s ním. Stratená harmónia? Výsledkom je choroba.

„Zloženie mikrobiómu je často zmenené u pacientov s chronickými zápalovými stavmi.“ Táto dysbióza alebo mikrobiálna nerovnováha je spojená s rastúcim počtom chronických diagnóz vrátane Crohnovej choroby, ulceróznej kolitídy, psoriázy, cukrovky typu 1 aj typu 2 a kardiovaskulárnych chorôb. Je čoraz jasnejšie, že procesy zápalových ochorení nie sú spôsobené jediným patogénom. Zdá sa, že namiesto toho vyplývajú zo zmien v komplexných mikrobiálnych komunitách. Z toho vyplýva, že Kochove postuláty, ktoré hovoria, že jeden mikrób musí byť dokázaný ako pôvodca jedného chorobného stavu, už nemožno podporovať v ére metagenómu. “ (1)

9. Mikróby, ktoré sú v nerovnováhe, potom začnú poškodzovať imunitný systém tela. Logicky by sme nemali liekmi potláčať (oslabovať) imunitný systém, ale úspešná stratégia by sa mala spoliehať na posilnenie imunity.

„Schopnosť niekoľkých prominentných intracelulárnych patogénov dysregulovať jadrový receptor vitamínu D (VDR) ukazuje na cestu v molekulárnej biológii, ktorou môžu tieto patogény poháňať systémovú dysreguláciu spojenú so zápalovým ochorením. Akýkoľvek mikrób schopný dysregulovať aktivitu receptora vitamínu D (VDR) významne zhoršuje vrodenú imunitnú odpoveď, čo umožňuje patogénu pretrvávať s väčšou ľahkosťou. Infekcia ľudských B lymfocytov vírusom Epstein-Barr znižuje aktivitu VDR faktorom najmenej pätnásť- najmä v mladších, dlhšie trvajúcich lymfoblastoidných bunkách. Huba Aspergillus fumigatus vylučuje gliotoxín, ktorý významne znižuje expresiu VDR. Deaktivácia vrodeného imunitného systému cestou VDR je mimoriadne logický mechanizmus prežitia patogénov. Takže ďalšie nezistené alebo necharakterizované mikróby pravdepodobne prežijú rovnakým alebo podobným spôsobom. “ (1)

10. Ak imunitu potlačíme, mikroorganizmy sa ešte viac rozmnožia a môžu sa premnožiť aj ďaľšie mikroorganizmy.

„Za týchto podmienok sa mikrobióm jednotlivca môže posunúť k zloženiu, ktoré podporuje choroby.“ Infikované bunky majú problém správne produkovať ľudské metabolity v prítomnosti patogénnych bielkovín, enzýmov a metabolitov. Akýkoľvek patogén, ktorý znižuje expresiu antimikrobiálnych peptidov, uľahčuje schopnosť ďalších patogénov pretrvávať a kumulatívne spomaľovať vrodenú imunitnú aktivitu. To vytvára efekt snehovej gule, kde je pre hostiteľa postupne jednoduchšie získavať patogény, pretože sila vrodenej imunitnej reakcie klesá. Pretože sa imunitný systém snaží zamerať na perzistentné mikróby, ale nikdy sa mu to úplne nepodarí, dochádza k patovej situácii a hromadí sa zápal nízkeho stupňa. Osoba podstupujúca po sebe idúcu infekciu môže mať nakoniec príznaky dostatočné na zápalovú diagnózu. “ (1)

11. Aké autoimunitné ochorenie nás postihne, závisí od mnohých faktorov.

„Jedinečné symptómy, ktoré sa objavia u jednej osoby, sa líšia v závislosti od polohy, druhu a virulencie patogénov, ktoré v priebehu času získali, a tiež od nespočetných spôsobov, ktorými proteíny a metabolity vytvárané týmito mikróbmi spôsobujú dysfunkciu interakciou s mikróbmi u hostiteľa. U pacientov s jednou zápalovou diagnózou sa často vyvinie ďalšia. Komorbidity priamo odrážajú postupný infekčný proces, v ktorom môžu byť rôzne zápalové stavy poháňané rovnakými základnými mechanizmami. Napríklad sa často verí, že obezita spôsobuje diabetes. Oba stavy sú však v súčasnosti viazané na zmeny v mikrobióme. Mikrobióm sa podieľa aj na neurologických stavoch vrátane úzkosti, depresie a OCD. “

 

štatistická korelácia medzi chronickými a autoimunitnými ochoreniami (Zdroj: MEDLINE)

(1)

12. Pre celkové zdravie je dôležité mať „harmonický“ mikrobióm. Ak zdedíme mikrobióm ktorý nie je v rovnováhe, pravdepodobnosť, že ochorieme je väčšia. Pred počatím svojich detí by sme mali byť čo najzdravšií, pretože deti dedia náš mikrobióm.

Dedičné ochorenie sa pravdepodobne v rodine vyskytne, keď dieťa zdedí „nezdravé“ prvky mikrobiómu. Napríklad infikovaní súrodenci, matky a otcovia sú hlavným zdrojom získavania H. pylori medzi malými deťmi, pričom infikovaná matka slúži ako hlavný zdroj pre deti. Dôkaz o tom, že sa patogény prenášajú z materskej línie, je obzvlášť silný. Materské mlieko dodáva mikrobióm, ktorý sa medzi ženami líši v závislosti od mnohých faktorov. Zdá sa, že zdravie matky má priamy vplyv na zloženie jej mliečneho mikrobiómu. Mlieko od obéznych matiek malo tendenciu obsahovať inú a menej rôznorodú bakteriálnu komunitu, ako je získavané od matiek s normálnou hmotnosťou. “ (1)

13. Čo s „protilátkami“, ktoré vytvárame proti vlastným tkanivám? Sú to takmer určite protilátky, ktoré vyrábame proti patogénom, nie proti vlasným tkanivám.

„Autoprotilátky sa môžu vytvárať ako reakcia na mikróby. Vysoké titre reumatoidného faktora (RF) boli zistené nielen u pacientov s reumatoidnou artritídou, ale aj u pacientov s množstvom bakteriálnych, vírusových a parazitických infekcií. Autoprotilátky sú notoricky polyšpecifické – protilátky vytvorené proti cieľovým patogénom môžu navyše zacieľovať na ľudské proteíny. Výsledkom je „vedľajšie poškodenie“ a zápal. To znamená, že „autoprotilátky“ často detegované u pacientov so zápalovým ochorením môžu byť jednoducho protilátky generované akumuláciou patogénov do mikrobiómu. „Autoprotilátky“ sa často zisťujú u pacientov mesiace alebo roky pred nástupom symptómov klinického ochorenia. To odráža postupný nárast mikrobiómovej dysbiózy charakteristickej pre postupnú infekciu. “ (1)

14. Typická liečba, ktorá potláča náš imunitný systém, môže pomôcť zmierniť symptómy na učitý čas, ale môže viesť k horšiemu dlhodobému výsledku, pretože patogény sa pri slabšej imunite budú naďalej množiť. (3)

„Imunosupresívne terapie predstavujú štandard starostlivosti o väčšinu zápalových stavov, najmä autoimunitných.“ Tieto spôsoby liečby často poskytujú krátkodobé zmiernenie symptómov, ale majú zlé dlhodobé výsledky, pokiaľ ide o relaps a stabilitu. Žiadne definitívne štúdie nepreukázali, že by kortikosteroidy zlepšovali dlhodobú prognózu alebo znižovali úmrtnosť. Skutočne, opak je pravdou. Tento vzorec je už rozpoznaný v kontexte akútnej infekcie. Napríklad používanie antipyretických liekov na potlačenie horúčky (a následne imunitnej reakcie) u pacientov s chrípkou umožnilo ľahšie šírenie vírusových častíc medzi ľuďmi. Takže zatiaľ čo subjekty užívajúce antipyretické lieky pociťovali menej symptómov, v skutočnosti boli nákazlivejšie. Pretože koncept autoimunity je prehodnocovaný vo svetle chronických infekcií, musí byť prehodnotená užitočnosť imunosupresie. U pacientov užívajúcich imunosupresívne lieky môže dôjsť k dočasnému zmierneniu symptómov, pretože imunitný systém nemôže adekvátne reagovať na patogénne útoky. Hladiny cytokínov a chemokínov sa môžu znížiť, čo však umožňuje patogénom ľahšie sa množiť. “ (1)

15. V takom prípade by podpora imunitného systému vyzerala ako lepšia dlhodobá stratégia. Môže to mať za následok krátkodobé zhoršenie (spôsobené odumieraním mikroorganizmov), ale dlhodobé zlepšenie, a v konečnom dôsledku môže dôjsť k remisii ochorenia.

„Ak spomalenie imunitnej reakcie u pacientov so zápalovým ochorením umožní infekčným kmeňom ľahšie sa množiť, potom by prístupy, ktoré sa snažia stimulovať imunitnú obranu, mali viesť k opačnému výsledku.“ Obnovený imunitný systém by mohol účinnejšie zabíjať patogény v ťažisku procesu zápalových ochorení. “ (1)

„Napriek tomu, ak sa imunitný systém úspešne zameriava na patogény, niektoré prvky reakcie – napríklad cytokínová búrka – môžu hostiteľovi spôsobiť nepohodlie alebo zvýšenie symptómov ochorenia.“ Dôvodom je to, že keď sú chronické patogény a bunky, v ktorých kedysi žili, zabíjané, toxíny, cytokíny, chemokíny a zvyšky sa uvoľňujú do krvného obehu. To vedie k dočasnému zvýšeniu prejavov a symptómov ochorenia a v mnohých prípadoch k dočasnému kolísaniu hladín markerov zápalových ochorení. (1)

16. Ale „výhra“ nakoniec príde. Vojnu je možné vyhrať iba s dostatočnou dávkou trpezlivosti. (4)

Na základe tohto modelu sme vyvinuli imunostimulačnú terapiu, ktorá sľubuje subjektívne aj objektívne zlepšenie u pacientov s chronickou únavou. “ (1)

Zdroj:

(1) http://www.discoverymedicine.com/Amy-D-Proal/2014/05/22/inflammatory-disease-and-the-human-microbiome/

(2) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/9118698

(3) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24452021

(4) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23576059

Komunikácia s Dr. Gregom Emersonom

https://www.integrativepractitioner.com/about/integrative-healthcare-symposium/autoimmune-disease-paradigm-change-disease-management-needed

https://www.discoverymedicine.com/Amy-D-Proal/2014/05/22/inflammatory-disease-and-the-human-microbiome/

Ak sa Vám článok páčil, prosím o lajk či zdieľanie – tu na webe, alebo na FB, či instagrame alebo Twitteri – dostanete sa tam klikom na ikonu dole na stránke.

AK SI ŽELÁTE ČLÁNOK NA TÉMU, AKO OPRAVIŤ MITOCHINDRIE, PROSÍM DAJTE LAJK.

Mohlo by Vás zaujímať:

Môže oxid titaničitý spôsobiť rakovinu?

Ako uľaviť od bolesti trapézov

Prvá pomoc pri peľovej alergii

Ostatné články z kategórie MITOCHONDRIE: TU