Dlhodobé vystavenie jasnému umelému nočnému svetlu súvisí so zvýšeným rizikom nadváhy a obezity u školákov.
Detská obezita je čoraz väčším problémom s viacerými prispievajúcimi faktormi a vystavovanie sa umelému svetlu v noci môže patriť medzi tie najdôležitejšie. S cieľom preskúmať tento jav sledovali výskumníci v Číne viac ako 218 000 školákov počas 15-ročného obdobia.
Každý rok deti absolvovali zdravotné prehliadky, ktoré zahŕňali meranie indexu telesnej hmotnosti (BMI). Zároveň satelitné údaje poskytovali ročné merania jasu nočnej oblohy v okolí každej školy (~tam kde bývali). Deti boli následne rozdelené do skupín na základe dlhodobých trendov počas sledovaného obdobia: (1) oblasti, kde intenzita svetla v noci zostala konzistentne jasná, (2) oblasti, kde sa intenzita svetla v noci zvyšovala pomaly, (3) oblasti, kde sa intenzita svetla v noci zvyšovala rýchlo, (4)a oblasti, kde intenzita svetla v noci klesala. Keďže skupina s rýchlym nárastom intenzity svetla mala najnižšiu základnú úroveň osvetlenia, slúžila ako referenčná skupina pre všetky porovnania.
Štúdia odhalila výrazné rozdiely medzi skupinami vystavenými svetlu:
- Deti navštevujúce školy v oblastiach, kde intenzita svetla v noci zostala konzistentne vysoká, mali najvyššie riziko. Chlapci mali o 67 % vyššiu mieru nadváhy alebo obezity a dievčatá o 56 % vyššiu mieru.
- V oblastiach, kde sa intenzita svetla v noci zvyšovala pomaly, bolo riziko zvýšené, ale nebolo štatisticky významné.
- Oblasti, kde intenzita svetla v noci klesala, nevykazovali žiadny zmysluplný rozdiel oproti referenčnej skupine.
- U detí, ktoré začínali s normálnou alebo nízkou hmotnosťou – táto skupina zaznamenala, kde intenzita svetla v noci bola a zostala konzistentne jasná až 9,95 nových prípadov nadváhy alebo obezity na 1 000 osoborokov, zatiaľ čo v skupine, kde sa intenzita svetla v noci zvyšovala rýchlo to bolo 6,10 prípadu a v skupine, kde sa intenzita svetla v noci zvyšovala pomaly to bolo 8,04 prípadu.
Na úrovni populácie bolo dlhodobé vystavenie konzistentne jasnému nočnému prostrediu zodpovedné za približne 40 % rizika u chlapcov a 36 % u dievčat.
Mechanizmus a faktory
Dlhodobé vystavenie umelému svetlu narušuje cirkadiánne rytmy, čo sú vnútorné hodiny, ktoré regulujú denné cykly hormónov ako melatonín a kortizol. Keď sú tieto rytmy narušené, môže to ovplyvniť chuť do jedla, metabolizmus a ukladanie tuku spôsobom, ktorý podporuje priberanie. Ďalším možným mechanizmom môže byť hnedý tuk, tkanivo, ktoré za normálnych okolností spaľuje energiu na tvorbu tepla, ale pod vplyvom neustáleho nočného svetla môže sa stať menej aktívnym.
Záver
Deti, ktoré navštevovali školy v postredí, kde v noci bolo viac jasného svetla, mali počas školských rokov väčšiu pravdepodobnosť, že priberú. Štúdia mala určité obmedzenia, pretože úroveň svetla bola odhadovaná z polohy škôl, nie z jednotlivých domácností, a podrobné informácie o strave, aktivite alebo puberte neboli k dispozícii. Hoci analýza zohľadňovala regionálne rozdiely, nedá sa vylúčiť, že na výsledky mali vplyv aj environmentálne a socioekonomické zmeny sprevádzajúce zvyšujúci sa nočný jas. Napriek tomu tieto zistenia poukazujú na nočné svetlo ako na potenciálny a podceňovaný faktor v detskej nadváhe a obezite.
