Vplyv svetla na zdravie (2. časť) – rastliny

Tento článok je pokračovaním článku Vplyv svetla na zdravie (1. časť).

Cieľom série článkov je oboznámiť čitateľov s tým, ako veľmi kľúčové je slnko pre zdravie a ako veľmi môže umelé svetlo zdravie poškodiť. Nič z tohoto sa neudeje síce za pár dní, ale pokiaľ nie sme v správnom svetelnom prostredí dlhšie, negatívne efekty na zdravie sa dostavia.

V prvej časti článku (TU) ste sa dozvedeli o rozdieloch medzi slnečným svetlom a svetlom, ktoré vysiela umelé osvetlenie (žiarovky, LED…) a o výsledkoch experimentov Johna Otta: zmenou osvetlenia je možné manipulovať s kvitnutím a plodením rastlín, tiež zmeniť pohlavie rastlín a že absencia správne vyváženého svetla môže u ľudí viesť k zdravotným poruchám. Tento článok bude o niektorých Johnových pokusoch na rastlinách a na konci nájdete zhrnutie.

Ako to celé začalo – pokus s kukuricou

Johnove experimenty začali nevinne a to tak, že sa mu prisnil sen o tom, že zmenou vlhkosti a svetla ovplyvní to, ako rastliny hýbu listami, či otvárajú alebo zatvárajú kvety – ukážka v tomto videu od 3:25. Aby dosiahol tento efekt tancujúcich rastlín, musel ich fotiť pravidlene niekoľko krát počas dňa (približne každých 5 minút) v rovnakých podmienkach. Nedalo sa to robiť vonku, nakoľko tam by vplyvom vetra došlo k pohybom rastlín. Používal preto sklenník. Čo John vtedy nevedel je fakt, že sklo neprepúšťa žiadne UVA svetlo a veľmi málo infračerveného svetla. O vlnových dĺžkach svetla bolo písané v tomto článku.

Pri časozbernom fotení kukurice v sklenníku nastali problémy. Aj keď boli obrázky dobré, kukurica bola príliš dlhá a pretiahnutá. Śúľky kukurice sa nevyvinuli do normálnej veľkosti a listy boli dlhé a úzke. Kôli vetru a počasiu nebolo možné robiť časozberné snímky kukurice rastúcej vonku. Listy by boli na každej fotke v inej polohe. Nakoniec skúsil pestovanie kukurice vonku s tým, že rastlinám vyrobil plastový kryt. Pri výrobe krytu použil nový typ plastu, ktorý práve prišiel na trh. Kukurica pod ním rástla oveľa normálnejšie ako pod sklom, a tak začal experimentovať s pestovaním kukurice a inými rastlinami pod rôznymi druhmi plastov.

Obyčajné sklo, to aké máme bežne na oknách, zastaví viac ako 99 percent ultrafialového žiarenia (UV), zatiaľ čo niektoré plasty umožňujú prejsť približne 95 percentám prípadne aj viac. Johna tiež zaujala prax niektorých skúsených pestovateľov, ktorí z rámov sklenníkov počas dňa sadeniciam odstraňovali sklenené tabule a na noc ich opäť dávali na svoje miesto, ak by bolo v noci chladno. Výsledky používania plastu namiesto skla boli oveľa lepšie, preto sa John rozhodol postaviť nový skleník úplne bez skla – z plastu.

Pokusy s „Rannou slávou“ (morning glory)

Raz dostal John zákazku časozberne nafotiť Morning glories (po slovensky podvojníky). Zdalo sa, že to bude ľahká úloha. Zasadil semená a čakal. Všetko sa vyvíjalo dobre až do doby, keď púčiky boli práve pripravené na otvorenie. Potom púčik po púčiku odpadol. Pokúšal sa vyriešiť problém niekoľko mesiacov, ale nebol úspešný a podvojníky mu nezakvitli.

V tom čase bol John popolárny a vystupoval v televízii. Počas vystupovania v televízií v programe o chryzantémach sa dozvedel, že tieto kvety nasadzujú púčiky počas neskorého leta vtedy, ako sa začnú dni skracovať. Je dokázané, že niektoré rastliny, ako napríklad pšenica, vyžadujú určitý počet hodín slnečného svitu, kým zakvitnú, ale u chryzantém je to naopak. Chryzantémy samozrejme potrebujú na rast slnečné svetlo, ale je to predlžovanie tmy resp. dĺžka noci, ktorá riadi nasadenie ich kvetných pukov. Keď dĺžka tmy trvá približne desať a pol hodiny alebo viac, púčiky sa začnú vyvíjať. V súčasnosti je bežnou praxou komerčných pestovateľov zakrývať svoje rastliny chryzantém s čiernou látkou. Počas dlhého denného svetla niektorých mesiacov sú zakryté okolo pol štvrtej poobede, a odkrujú sa až o pol ôsmej nasledujúceho rána. Výsledkom je umelé predĺženie tmy a chryzantémy nasadia púčiky a začnú kvitnúť pred normálnym obdobím kvitnutia. Takto ovplyvňovaním dlžky svetla a tmy vedia pestovatelia predávať chryzantémy počas dlhšieho obdobia.

Znelo to ako možné riešenie problému s kvitnutím podvojníkov. Možno boli problémom práve svetlá. ktoré svietili každých pár minút na päť sekúnd celú noc počas celej noci a takto prerušovali celonočnú tmu.

Podobný problém bol pri vianočných ružiach. Vianočné ruže sú totiž ďalší kvet, ktorý nasadzuje púčiky a kvitne, keď sa noc predlžuje počas jesenného a zimného obdobia. V prirodzených podmienkach kvitnú vianočné ruže v severnejších krajinách skôr.

Pestovateli vianočných ruží bežne zapínajú svetlá v skleníkoch približne na dve hodiny o polnoci na desaťdňové obdobie začínajúce 29. septembra. Vtedy vianočné ruže zvyčajne začínajú nasadzovať puky v zemepisnej šírke Chicaga. Prerušením nočného obdobia sa proces zakladania púčikov oneskorí a pestovatelia vedia takto zabezpečiť, aby sa vrchol obdobia kvitnutia dosiahol práve na Štedrý deň. Týmto spôsobom sú rastliny na Vianoce čerstvejšie a vydržia dlhšie.

Uvedomenie si vplyvu svetla na kvitnutie chyzantém a vianočných ruží vnuklo Johnovi myšlienku, že so svetlom môže súvisieť aj jeho problém – prečo nekvitnú podvojníky. Raz ráno sa prechádzal na záhrade, keď ešte bola tma a všimol si, že podvojníky, ktoré pestoval mimo sklenníka sú rozkvitnuté. Vtedy si uvedomil, že podvojníky otvoria svoje kvety v noci. Vtedy sa rozhodol, že zastaví fotografovanie kvetov v noci a na druhý deň ráno našiel podvojníky rozkvitnuté.

Urobil ešte jeden pokus – do záhona s podvojníkmi, koré rástli na záhrade mimo sklenníka nainštaloval na noc žiarovku. Na druhý deň ráno všetky kvety v perfektnom kruhu okolo svetla boli opadané. Týmto definitívne potvrdil, že príčinou nekvitnutia podvojníkov bolo svetlo, ktoré kôli zhotovovaniu fotografií v noci svietilo na kvety.

Pri podvojníkoch natrafil John na ďalší zaujímavý problém. Z dôvodu financíí nemal v jednom momente správny film do fotoaparátu a tak použil ten čo mal. Aby mali fotografie vyvážené farby, použil na nasvecovanie podvojníkov modré svetlo namiesto bežného svetla, ktoré dovtedy používal. A čo sa stalo nasledovné ráno? Približne polovica podvojníkov bola rozkvitnutá iba napoly. Toto sa mu stalo po prvý krát. Keď tento problém s modrým svetlom odstránil, podvojníky kvitli bez problémov.

Pokus s jabĺčkami

Ďalší zaujímavý pokus bol s jabloňami. John potreboval natočiť časozberný záznam dozrievania jablka od púčiku po zrelý plod. Jabloň na záhrade obkolesil priečkami a navrch umiestnil sklenenú tabuľu. Všetko išlo ako malo, púčiky rozkvitli, John ich ručne opelil, potom odpadli, vytvorili sa jabĺčka a tie rástli. Na fotografiách sa dalo pozorovať, že jabĺčka rastú cez deň počas svetla a v noci svoj objem nezväčšujú. A potom nastal problém: Plody na okolitých jabloniach na záhrade začali červenieť ale v provizórnom sklenníku nie, tam boli stále zelené a stále sa zväčšovali. Nič nepomohlo a túto sezónu John časozberné fotografie nenatočil a rozhodol sa zopakovať pokus na ďalší rok.

Počas ďaľšej sezóny sa rozhodol použiť na pokus iný druh jabloní. Všetko sa vyvíjalo dobre, až kým neprišiel čas dozrievania. Tak ako minulý rok, jablká na jabloniach mimo provizórneho skleníka začali červenieť, ale jablká za sklom ostávali zelené. Vtedy John vymenil sklenenú strechu sklenníka za plastovú, čo znamenalo, že do sklenníka sa dostali aj ultrafialové t.j. krátke vlnové dĺžky svetla. Sklo tieto vlnové dĺžky neprepúšťa. O dva dni sa jabĺčka začali červenať. Čo to znamená? Pre dozrievanie jabĺk je potrebné, aby na ne dopadalo celé spektrum slnečného svetla tak, ako to bolo počas niekoľko miliardovej evolúcie.

Ďalšie pokusy s rastlinami

Pri jednom pokuse chcel John urýchliť fotenie časozberných fotografií okvetných lístkov a rozhodol sa, že pozorovaným kvetom bude počas dňa niekoľko krát simulovať noc a deň. T.j niekoľko hodín počas dňa im doprial svetlo a teplo, a počas niekoľkých hodín im zatienením zasa urobil tmu a pomocou klimatizácie chlad. Takéto úseky plánoval opakovať počas dňa niekoľko krát. Podarilo sa mu urýchliť nafotenie časozberných fotografií? Nie. Výsledkom pozorovania bolo, že počas prvého časového okna po noci sa kvety otvorili a počas prvej simulovanej noci sa zatvorili. Lenže keď im John nasimuloval druhý deň o dvanástej, kvety sa už neotvorili. A neotvorili sa až do konca dňa, až kým neprebehla celá regulérna noc. John z toho vyvodil, že otváranie a zatváranie kvetov nie mechanické, ale je výsledkom fotochémie. V noci v rastlinách prebiehajú procesy keď sa nám zdá, že rastlina „spí“. Kvety sa totiž neotvárajú iba ako odpoveď na energiu zo svetla, ale až keď prebehnú nočné procesy. John tiež vyslovil myšlienku, že v noci môžu v rastlinách prebiehať procesy, počas ktorých sa rastlina zbavuje látok, ktoré sa naakumulovali cez deň. V každom prípade je tu veľká korelácia so spánkom u ľudí.

Čo si vziať z článku? Zhrnutie

Aby rastliny rástli tak, ako to „vymyslela“ príroda, je potrebné, aby mali zachovaný čas dňa a noci t.j. svetla a tmy a aby mali prístup k všetkým vlnovým dĺžkam, ktoré slnko vysiela, čo v interéri alebo za sklom nie je možné.

Či má nedostatok svetla zo slnka a umelé svetlo zo svietidiel a technológií podobný vplyv na zvieratá a ľudí sa dozviete v pokračovaní článku TU. Aby vám neunikli ďalšie zaujímavé články, môžete sa prihlásiť na odber.

Aj v tejto skupine na Facebooku diskutujeme o dôležitosti správneho svetla: SK&CZ BIOHACKING / MITOCHONDRIE / EMF / DLOHOVEKOSŤ / ZDRAVIE / ENERGIA.

Mohlo by Vás zaujímať:

Máte dosť minerálov v strave? Príčiny nižšej nutričnej hodnoty potravín

Ako využiť svetlo na zvýšenie energie, nálady a výkonu?

AKO ZMIERNIŤ PRÍZNAKY pri peľovej alergii? RÝCHLA POMOC NA DOMA

Ako sa chrániť pred kliešťami? Má použitie repelentu význam?

Ako zlepšiť trávenie? Nedostatočná tvorba žalúdočnej kyseliny

AKO RÝCHLO A EFEKTÍVNE VYLIEČIŤ CHRÍPKU?