Vegetariánstvo, vegánstvo a podobné rastlinné smery stravovania sú dnes veľmi populárne. Ich zástancovia často odsudzujú mäsožravcov za to, že konzumácia mäsa má viac dopadov na prírodu a životné prostredie, ako konzumácia rastlinnej stravy. Pozrieme sa na to.
V článku sa dozviete aj to, či je vegetariánstvo zdravé, pre koho je zdravé a kedy je zdravé – pre človeka a pre prírodu.
Pozn.: Článok je vo všeobecnosti o rastlinnom stravovaní, niekedy používame pojem vegetariánstvo, niekedy vegánstvo.
Produkcia mandľového mlieka zabíja včely.
Produkcia mandľového mlieka usmrtila v Amerike počas zimy 2018/2019 päťdesiat miliárd včiel. Je to viac ako tretia amerických včelích kolónií. (1)
Pýtate sa ako? Nepriamo. V Kalifornii sú totiž obrovské polia mandľovníkov, ktoré zabepečujú 80% svetovej produkcie mandlí. Včely tam však prirodzene nežijú – nemajú radi monokultúry. Kôli spomínanej monokultúre (mandľovníky kvitnú iba 2 mesiace v roku) je potrebné tieto mandľovníky opeľovať tak, že každoročne počas kvitnutia si pestovatelia na niekoľko týždňov prenajmú od včelárov úle so včelími rojmi pre účely opeľovania.
Mandľovníky samotné včely nezabíjajú. Ide o stres spojený so sťahovaním za nimi, monotónna a nutrične nedostatočná strava (iba peľ a nektár z mandľovníkov). Naviac včelie úle rôznych včelárov sú veľmi často uložené blízko seba, prípadne na sebe, čo zvyšuje riziko prenosu chorôb medzi včelstvami.
Vegánska strava nie je lepšia pre životné prostredie
Klčovane dažďových pralesov kôli pestovaniu zeleniny a ich následný transport cez pol zemegule škodí životnému prostrediu viac ako chov hovädzieho dobytka.
Podľa analýzy celého životného cýklu vykonanej organizáciou US EPA, poľnohospodárstvo založené na chove zvierat produkuje 3% skleníkových plynov, pričom poľnohospodárstvo založené na pestovaní plodín 5%.
Vegánske stravovanie nie je dobré pre zvieratá
Ak ste protivníkom komerčného chovu zvierat, riešením nie je vegánske stravovanie. Vegánske stravovanie v konečnom dôsledku usmrtí viac živočíchov. Živočíchy, ktoré žijú v pôde sú usmrtené počas obrábania pôdy a kôli chemickým postrekom používaným na pestovanie plodín. Riešením je chov zvierat v prirodzenom prostredí, pričom zvieratá nie sú dokrmované, ale majú k dispozícii prirodzenú stravu.
Vegánstvo ani vegetariánstvo nie je zdravší výživový smer
Vegánstvo je “oslavou” roľníckeho stravovania. Keď sa pred niekoľkými tisíckami rokov rozšírilo roľníctvo – pestovanie plodín – strava sa stala dostupnejšou a lacnejšou a vtedy sa populácia na zemeguli začala výrazne rozširovať. Rastlinná strava je najlacnejšia strava, najčastejšie konzumovaná počas hladomorov, ktorá sa vďaka propagácii stala modernou a “zdravou”. Žiadna veľká civilizácia v minulosti neodmietala mäso, pokiaľ ho mala k dispozícii.
Boli sme uvedený do omylu s cieľom, aby sme si mysleli, že červené mäso je pre nás zlé. Existuje už množstvo štúdií a randomizovaných kontrolných štúdií vyvracajúcich tvrdenia, že červené mäso spôsobuje ochorenia.
Naviac v štúdii vykonanej organizáciu CDC sa zistilo, že v 80% vzorkách moču od detí a dospelých v USA sa našiel glyfosát. Je to látka, ktorá je v pesticíde Roundup a je spájaná s rakovinou (8).
Živočíšna strava je nutrične výživnejšia
Hoväzdia pečeň obsahuje 988% DOD (dennej odporúčanej dávky) vitamínu B12, rastlinná strava ho obsahuje minimum. Pri seléne, riboflavíne, medi, cholíne a ďaľších mikronutrientoch je to podobné. Živočíšna strava je jednoznačne bohatšia na mikronutrienty a deti všežravcov sú menej podvyživené, sú vzrastom vyššie a zriedkavejšie majú anémiu a nedostatok vitamínov B12 a D. (2)
Táto štúdia (3) ukazuje, že suplementácia kreatínom u vegetariánov zlepšila kognitívne funkcie, pričom v skupine všežravcov sa tento efekt nepozoroval, nakoľko karnitín konzumujú v strave.
Štúdia z roku 2021 (4) vykonaná na 50 tisíc ľuďoch ukázala, že rastlinné stravovanie bolo spojené s vyšším výskytom depresie. Živočíšna strava obsahuje mnoho živín,ktoré sú kriticky dôležité pre dobré mentálne zdravie – vitamíny skupiny B (5), kreatín (6), taurín (7), selén a cholín.
Pre koho je vegetariánstvo (vegánstvo) vhodné?
Vegáni, vegetaráni, frutariáni a ďaľšie skupiny môžu argumentovať tým, že predsa sú na svete populácie, ktoré historicky jedli rastlinnú stravu, napríklad Indovia.
Pravda je tá, že tieto národy sa nachádzajú v takej zemepisnej šírke, kde rastlinná strava rastie celoročne. Veď ako by si boli schopní pred érou globalizácie zabezpečiť rastlinnú stravu, ak by im nebola k dispozícii celoročne? Tu hovoríme o období spred 70 tisíc rokov, kedy homo sapiens opustil Afriku a začal sa sťahovať na iné kontinenty až do doby, kedy ľudia jedli iba lokálnu a sezónnu stravu t.j. niekoľko desaťročí storočí späť.
Dôležitý pritom je ešte aj fakt, že ľudia boli tisícky rokov až donedávna vystavení prirodzenému prostrediu t.j. trávili čas vonku. Prečo je to dôežité?
Na spracovanie sacharidov potrebujú mať naše mitochondrie (sú to malé “továrne” na energiu, v každej bunke ich máme 200-4000) dostatočné napätie (redox). V lete toto napätie zabezpečuje slnko, konkrétne UV žiarenie a iba vtedy, ak čas vonku aj trávime.
Takže pre koho a kedy je vegetariánstvo vhodné?
Rastlinná strava je vhodná, pokiaľ ju jete sezónne a ste vystavení prostrediu.
- Je vhodná pre Inda, ktorý trávi čas vonku? Áno, celoročne.
- Je vhodná pre Inda, ktorý väčšinu času v interéri? Nie.
- Je vhodná pre Slováka, ktorý trávi čas vonku? Áno, ale iba v sezóne – neskorá jar, leto.
- Je vhodná pre Slováka, ktorý trávi čas v interiéri? Nie.
- Je vhodná pre Eskimáka, ktorý trávi čas vonku? Nie. (Eskimák nemá ani v lete dostočne silné UV žiarenie, aby jeho mitochondrie mali dostatočný redox na spracovanie sacharidov z rastlinnej stravy).
Dobre, ale som vegetarián (vegán) a prechod na túto stravu mi pocitovo pomohol. Ako je to možné?
Je to možné preto, lebo ľudia často prejdú na rastlinnú stravu preto, že chcú žiť zdravšie. T.j. predým sa stravovali nezdravo, jedli veľa sprocesovaného jedla, nevhodných sacharidov a rastlinných tukov. Už len samotné vyradenie sprocesovanej stravy (potraviny, ktoré majú napísané zloženie), cukru a rafinovaných tukov môže mať výrazný vplyv na zdravie.
Vegáni a vegetariáni sa na rastlinnej strave budú citiť dobre dovtedy, kým si nevyčerpajú zásoby mikronutrientov v tele – napríklad zásoba vitamínu B12 sa v tele udrží aj niekoľko rokov.
Mohlo by Vás zaujímať:
Horčík (magnézium) a formy horčíka. Všetko stručne a jasne.
Vajcia. Prečo sú vajíčka zdravé? Ako ich jesť pre čo najvyšší účinok?
Kefír – 10 účinkov na zdravie, riziká a recept
Ako umelé modré svetlo z mobilov a tabletov nenávratne poškodzuje zrak. Prevencia a regenrácia.
Ako využiť svetlo na zvýšenie energie, nálady a výkonu? (1. časť)
